Pow wow

Slovo „pow-wow“ je Algonquinského pôvodu a znamená doslova „ten, ktorý sníva“ a vraj bol týmto slovom pôvodne označovaný u kmeňov hovoriacich algonquinskými jazykmi, indiánsky medicinman (svätý muž), keďže jeho schopnosti pochádzali prevažne zo snov. Toto slovo malo teda pôvodne náboženský význam. V dnešnej dobe sú týmto slovom nazývané hudobno - tanečné slávnosti indiánskych kmeňov Severnej Ameriky, ktoré sú hlavne kultúrno - spoločenskými podujatiami prístupnými pre širokú verejnosť a ich podoba je značné odlišná ako napr. pred 100 rokmi.

Hudba a tanec zastávajú v kultúre Indiánov Plání významnú a nezastupiteľnú úlohu. Obidve tieto zložky ich kultúry boli však americkou spoločnosťou koncom 19. storočia dosť nepochopené a vláda Spojených štátov ich po zatlačení indiánskych kmeňov do rezervácií v snahe zničiť náboženské obrady zakázala. Začiatkom 20. storočia čelili hudba a tance silnému úpadku a mnoho ich bolo navždy zabudnutých aj napriek tomu, že niektoré tanečné rituály sa napriek zákazu vlády tajne predvádzali. Situácia sa zmenila v období po I. svetovej vojne, v ktorej bojovalo v americkej armáde niekoľko tisíc Indiánov, čoho výsledkom bolo, že v roku 1924 bolo Indiánom zákonom (Indian Citizenship Act) priznané plnoprávne občianstvo.

Návrat indiánskych vojakov po vojne domov k svojim rodinám a kmeňom prispel k obnove obradných tradícií oslavujúcich týchto súčasných bojovníkov a ich činy. Tance bojových spolkov z minulého storočia začali nadobúdať nový význam. Vláda Spojených štátov v roku 1933 zrušila zákaz tancov a tak mohli tance a spev nanovo zaujať pevné miesto v kultúre pôvodných obyvateľov USA. Po II. svetovej vojne tento trend pokračoval a tradičné tanečné slávnosti Pow-Wow sa rozvíjali a získavali dôležitosť. Vracajúci sa vojaci boli oslavovaní tzv. Homecoming Dances (tancami návratov domov) obnovovali sa tradičné bojové spolky so svojimi špecifickými tancami, piesňami a spolkovými insígniami. Aj mimo tanečnú arénu začali platiť a obnovovať sa staré spoločenské zvyky a vzťahy ako uctievanie starších ľudí, dávanie mien, adopcie a pod. Najprudší rozmach zaznamenali Pow-Wow začiatkom 60. rokov, Pow-Wow vznikali skoro všade kde žila väčšia koncentrácia indiánskeho obyvateľstva od Aljašky až po Mexiko. Jednotlivé kmene preberali pow-wow tradície, spôsoby a zvyky od iných kmeňov a zároveň ich obohacovali vlastnými prvkami. Tým v podstate vzniklo tzv. Inter-Tribal Pow-Wow, akási spoločná medzikmeňová forma týchto tanečných slávností.

Dôležitou súčasťou dnešných moderných Pow-Wow sú mužské a ženské tanečné súťaže v rôznych kategóriach, pri ktorých sa tanečníci snažia upútať rozhodcov svojim osobitým štýlom, technikou tanca a v neposlednej rade svojim tanečným kostýmom. Základom súťaží sú jednoduché pravidlá ako držanie rytmu podľa úderov bubna, zastavenie pohybu v momente posledného úderu na bubon a nestrácanie súčastí tanečného kostýmu. Pre súťažiacich tanečníkov sú motiváciou okrem spoločenského uznania aj peňažné výhry, ktoré tanečníkom pomáhajú uhradiť napr. náklady spojené s cestovaním na Pow-Wow. Niektorým zvlášť nadaným tanečníkom sa súťaženie na Pow-Wow dokonca stalo hlavným zdrojom ich finančných príjmov.

Na väčšine Pow-Wow sú hlavnými tanečnými kategóriami :

Men´s Traditional Dance tento mužský tanec má svoj pôvod v pradávnom tanci kmeňa Lakota, pri ktorom bojovníci vrátiaci sa z vojnovej výpravy tancom predvádzali súkmeňovcom všetky udalosti, ktoré sa počas výpravy prihodili. Najvýznamnejšou súčasťou tanečného kostýmu je tzv. bustle, čo je chumáč pier pripevnený na zadnú časť tanečníkovho tela. V súčasnosti je bustle kruhového tvaru, na ktorý ho prerobili práve Lakotovia, pôvodné, staré tzv. vranie bustle neboli kruhového tvaru. Tanečníci tohto tanca nosievajú pokrývku hlavu, prevažne to je head-roach, no vyskytujú sa aj vojnové čelenky, pokrývky hlavy z vlčích, kojotích kožušín a pod.

Women´s Traditional Dance – tento ženský tanec prirodzene vyplynul zo skutočnosti, že po skončení svetových vojen začali ženy tancovať po boku svojich navrátiacich sa manželov – veteránov, aby im prejavili úctu a hrdosť. Najprv ženy smeli tancovať iba na mieste, alebo mimo mužský kruh tanečníkov, ale postupne sa týmto tancom plnohodnotne začlenili do tanečnej tradície Pow-Wow. Súčasťou kostýmu sú bohato zdobené šaty, buď kožené alebo látkové. Väčšina tanečníc nosí pri tanci v ruke vejár z orlích pier a vo vlasoch orlie perá alebo orlie páperie, to napriek tomu, že za starých čias to ženy nenosili.

Men´s Fancy Dance – tento tanec vznikol začiatkom 20. storočia v Oklahome a vyvinuli ho tanečníci kmeňov Omaha a Ponca. Najvýraznejšia zmena v tanci oproti Men´s Traditional Dance je v práci nôh, zrýchlením a skomplikovaním tanečného kroku. Základné kruhové bustle sú oveľa väčšie a pridali sa menšie bustle aj na rukách a krku. Rovnako head-roache sú tiež predĺžené. U úspešného Fancy tanečníka sú nevyhnutné výborná kondícia, výdrž a rýchlosť. Typickým znakom Fancy Dance je doslova useknutý koniec piesne, na ktorý keď tanečník nezareaguje ihneď zastavením je diskvalifikovaný.

Women´s Fancy Shawl Dance – tento malebný, ženský tanec vznikol v polovici 50. rokov v Severnej Dakote v lakotskej rezervácii Standing Rock. Typickým prvkom kostýmu pre tento tanec je šál, ktorý sa nosí prehodený cez plecia a tanečnica drží v každej ruke jeden koniec šálu tak, aby pri tanečných pohyboch docielila, čo najlepší efekt. Tanečnice nosia vo vlasoch jedno vztýčené orlie chvostové pero alebo orlie páperie.

Men´s Grass Dance je to najstarší tanec vojnových spolkov, ktorý je základom každého Pow-Wow. O rozšírenie tanca medzi ostatné kmene sa opäť pričinil kmeň Omaha, ktorého hodnostári vojnových spolkov pri svojich tancoch nosili tzv. vranie bustly alebo vranie pásy. Ostatní bojovníci nosili za pásom trsy trávy, z čoho je odvodený názov tanca „Grass Dance“. Niektoré spolky tanečníkov „Grass Dance boli kedysi posielané do prérie udupať trávu a tým pripraviť miesto na konanie obradu Tanca Slnka. Nevyhnutnou súčasťou tanečného kostýmu sú početné bavlnené strapce alebo pruhy látok (stužiek), ktoré doplňujú celý kostým, keďže pri tanci vytvárajú efekt prérijnej trávy ohýbanej vetrom. Hlavu tanečníka zdobí head-roach.

Women´s Jingle Dress Dance – o pôvode tohto tanca hovoria dve legendy, jedna od kanadských Ojibwov a druhá od kmeňa Chippewa. Základom obidvoch podobných legiend je sen, ktorý bol impulzom vzniku šiat ozdobených kovovými kornútkami alebo rolničkami, ktoré dali tancu meno „Jingle Dress“ a vytvárajú pri ňom charakteristický zvuk. Mnoho tanečníc dnes nosí vo vlasoch orlie perá alebo páperie, napriek tomu, že to v minulosti nebývalo zvykom.

Southern Men´s Straight Dance – názov je odvodený od tanca kmeňa Osage pri ktorom muži tancovali „priamo hore a priamo dole“. Je to veľmi vznešený a dôstojný tanec a preto je možné sa v literatúre stretnúť aj s pomenovaním „Gentlemen´s Dance“. Jeho pôvod je v obrade vojnových spolkov kmeňov Ponca, Pawnee, Osage, Oto, Omaha, Kaw a Quapaw. Podľa legendy kmeňa Oto bol tento tanec (obrad) odovzdaný ich ľuďom medveďom grizzly, no legenda Poncov zas tvrdí, že to bol starý bizóní býk, kto ľuďom tento tanec vyjavil. Typickou súčasťou tanečného kostýmu, ktorá dokonale odlišuje tanečníka „Straight Dance“ od iných je vydria kožušina na jeho chrbte. Rozšírené je používanie vydrej čiapky alebo tzv. turbanu.

Tiny Tots takto sa nazývajú tanečné súťaže určené pre deti, ktoré sú obdobami už vyššie popisovaných tancov.

 


Praha 2007

Praha 2008

Kladno 2009

Kladno 2010

Kladno 2011

Kladno 2014